HISTÓRIA ÚSTAVU
Ústav výrobných systémov, environmentálnej techniky a manažmentu kvality (ÚSETM) vznikol zlúčením Katedry výrobných systémov (KVS) a Katedry výrobnej techniky (KVT) na základe novej organizačnej štruktúry fakulty dňa 15. júla 2007. Vedúcim ústavu sa stal doc. Ing. Ľudovít Kolláth, PhD. Môžeme však konštatovať, že jeho história je bohatá a vychádza z koreňov, ktoré sú pre obidve katedry rovnaké. V súčasnej dobe je vedúcim ústavu prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD.
Spoločné korene katedier KVS a KVT sú na Ústave stavby strojov (1941). Zakladateľom bol Ing. Jozef Plachhof. Bol vedúcim ústavu v rokoch 1941 až 1943. V roku 1943 boli pracovníci ústavu začlenení do Ústavu mechanickej technológie I-II, ktorý viedol akademik Jozef Čabelka. Tento ústav sa v r. 1948 rozdelil na dva samostatné celky. Takto vznikol v r. 1948 Ústav obrábania a obrábacích strojov. Jeho vedúcim v r. 1948 až 1952 bol nestor teórie obrábania kovov prof. Dr. Ing. Eugen Hirschfeld. V roku 1950 bola vplyvom technického rozvoja strojárstva vytvorená špecializácia „strojárska technológia“. V tejto súvislosti bol ústav premenovaný na Katedru strojníckej výroby. Po odchode prof. Hirschfelda na ČVUT Praha viedol katedru prof. Ing. Jiří Hauser v rokoch 1953 až 1960. Z popudu prof. Hausera výnosom Povereníctva školstva a kultúry SNR s účinnosťou od 1. augusta 1957 sa zriadilo ako súčasť katedry vedecko-výskumné pracovisko s názvom „Výskumné laboratórium pre obrábanie pri Fakulte strojného inžinierstva SVŠT v Bratislave“ (VLO). Vedúcim laboratória sa stal prof. Ján Nebeský. Po odchode prof. Hausera do dôchodku vedenie katedry ako aj Výskumného laboratória obrábania prevzal prof. Dr. Ing. Josef Ondra, ktorý tu pôsobil v rokoch 1960 až 1963. Odchodom prof. Ondru v r. 1963 na Ministerstvo školstva, resp. na VUT do Brna, poverili vedením katedry a Výskumného laboratória obrábania doc. Ing. J. Békésa, CSc. V roku 1965 bola vytvorená špecializácia „Konštrukcia obrábacích a tvárniacich strojov“, ktorú zabezpečovala katedra spoločne s Katedrou tvárnenia a tvárniacich strojov. Samotná katedra upresňuje svoj názov na Katedru obrábania a obrábacích strojov. Jej vedúcim sa stal prof. Ondrej Lipták.
Katedra obrábania a obrábacích strojov v roku 1975 sa rozdelila na dve katedry: Katedru stavby integrovaných výrobných strojov a zariadení, ktorú viedol prof. Ondrej Lipták , od roku 1985 prof. Ing. Štefan Valčuha, CSc. a Katedru automatizovaných výrobných systémov a technologických procesov, ktorú viedol prof. Ján Souček, CSc.
R. 1986 v súvislosti s novým profilovaním Strojníckej fakulty v Bratislave a v súvislosti so zriadením Strojárskotechnologickej fakulty SVŠT v Trnave dostala Katedra stavby integrovaných výrobných strojov a zariadení názov Katedra výrobných strojov a zariadení a v roku 1990 Katedra výrobnej techniky (KVT). Vedúcim sa stal prof. Ladislav Javorčík (za jeho pôsobenia vo funkcii dekana vedúcim bol doc. Robert Kvapil).
Katedra automatizovaných výrobných systémov a technologických procesov zanikla po vzniku Strojárskotechnologickej fakulty SVŠT so sídlom v Trnave v roku 1986 a vznikla nová katedra, ktorá integrovala odborníkov Strojníckej fakulty z oblasti strojárskych technológií - zameranie obrábanie a montáž strojárskej výroby so silným akcentom na automatizáciu a robotizáciu technologických procesov. K tomuto kolektívu pribudli aj pedagogickí pracovníci z oblasti teoretickej a aplikovanej elektrotechniky a ekonomiky a riadenia strojárskej výroby. Novú Katedru aplikovanej kybernetiky a robotiky viedol prof. Ing. Ján Souček, CSc. Zmena politického systému na Slovensku v roku 1989 mala dopad na zmenu vedenia a smerovania pracovísk dnešného ústavu. V roku 1991 sa Katedra aplikovanej kybernetiky a robotiky premenovala na Katedru výrobných systémov (KVS), ktorú v rokoch 1990 až 1993 viedol doc. Ing. Jozef Zongor, CSc. V roku 1992 z katedry odišla skupina pracovníkov z oblasti elektrotechniky na vznikajúcu Katedru strojárskej aplikovanej elektrotechniky. V rokoch 1994 až 2000 viedol Katedru výrobných systémov prof. Ing. Aleš Krsek, CSc. a v rokoch 2000 až 2007 doc. Ing. Marián Tolnay, PhD.
Personálne obsadenie
V súčasnosti na ústave pôsobia štyria profesori, osem docentov, osem pedagógov s vedeckou hodnosťou PhD., šesť výskumných pracovníkov s PhD., jeden výskumný pracovník bez PhD., dve technické pracovníčky a traja interní doktorandi.
Pracovníci ústavu zastávali a zastávajú významné funkcie aj v rámci univerzity a fakulty, napr.: prof. Lipták bol prorektorom SVŠT, prof. Javorčík – prorektor STU a dekan Strojníckej fakulty, prof. Šooš – dekan Strojníckej fakulty, prof. Tolnay – riaditeľ Sekcie vysokých škôl MŠ SR a prodekan fakulty, doc. Ščepka – prodekan Strojníckej fakulty a člen Akademického senátu STU, doc. Králik – prodekan Strojníckej fakulty.
Pedagogická činnosť
Ústav stavby strojov do roku 1950 zabezpečoval technologickú výchovu strojných a elektrotechnických inžinierov, zameranú na cvičenie v dielňach a na predmety: mechanická technológia II (obrábanie), tvrdé kovy a základy modernej výroby.
Do obdobia začiatku pôsobenia prof. Hausera spadá rozvoj špecializácie strojárskej technológie. Počty študentov sa z roka na rok zvyšovali, nároky na zabezpečenie výučby boli veľmi vážne. Vznikali nové disciplíny, ktoré vyžadovali širokú spoluprácu s externými prednášateľmi a bolo potrebné sformovať základný káder vedecko-pedagogických pracovníkov. Pod vedením prof. Hausera obhájil hodnosť kandidáta technických vied zo špecializácie obrábania prvý kandidát Ing. Ján Buda (neskôr profesor na VŠT v Košiciach a námestník ministra priemyslu SSR). Pedagógovia zabezpečovali výučbu predmetov z oblasti technológie obrábania aj na Elektrotechnickej fakulte a na Fakulte ekonomicko-inžinierskej, ako aj na Vysokej škole hospodárskych vied a účinne pomáhali vznikajúcej Vysokej škole technickej v Košiciach. Pod vedením prof. Ondru sa pedagogický proces už zabezpečoval v podstate vlastnými kádrami.
Pedagogická činnosť Katedry obrábania a obrábacích strojov bola zameraná na predmety, ktoré zabezpečovala v základnom štúdiu strojného inžinierstva, ako aj v špecializáciách „strojárska technológia“ a „obrábacie a tvárniace stroje“ a „ organizácia strojárskej a elektrotechnickej výroby“. Celkovo zabezpečovala katedra 49 predmetov v rôznych formách štúdia so zameraním na teóriu obrábania, technológiu obrábania, metrológiu, rezné nástroje, konštrukciu obrábacích strojov, automatizáciu a mechanizáciu výroby a navrhovanie výroby.
Rozvoj a modernizácia strojárskej výroby na Slovensku iniciovali modifikovanie obsahu pedagogickej a vedeckovýskumnej činnosti katedier (KVT a KVS) a ÚSETM. Ústav v nadväznosti na profily zlúčených katedier zabezpečoval študijné programy zo študijných odborov inžinierskeho štúdia: Stroje a zariadenia pre strojársku výrobu, Strojárske technológie a materiály, Výrobné stroje a zariadenia, Výrobné technológie, Manažment strojárskych podnikov a Kvalita produkcie. Študentov vedeckej výchovy, neskôr doktorandského štúdia, školili zamestnanci ústavu v študijných odboroch: Strojárske technológie a materiály, Výrobné stroje a zariadenia a Kvalita produkcie. Tieto študijné odbory v zásade pokrývajú hlavné aspekty činnosti celého strojárskeho podniku - konštrukčno-technologický a manažérsko-ekonomický. Výsledkom snahy je vytvoriť predpoklady na bezproblémovú komunikáciu konštruktérov, technológov s manažérmi a naopak.
Po úspešnej komplexnej akreditácii Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a jej fakúlt v roku 2015, ústav poskytuje vzdelávanie vo všetkých troch stupňoch štúdia. Jeho pedagógovia garantujú a zabezpečujú študijné programy:
- Environmentálna výrobná technika (bakalársky stupeň)
- Environmentálna výrobná technika (inžiniersky stupeň)
- Výrobná a environmentálna technika (doktorandské štúdium)
Takisto sa podieľajú na kombinovanej forme štúdia, štúdia v anglickom jazyku a pôsobia ako školitelia iných, príbuzných študijných programov. Treba poznamenať, že ústav venuje pozornosť aj výchove študentov v oblasti environmentálnej techniky s dôrazom na konštrukcie strojov a zariadení pre zhodnocovanie tuhých odpadov.
Vedeckovýskumná činnosť
Prof. Dr. Ing. Eugen Hirschfeld, ako nadšený budovateľ materiálnych podmienok pre rozvoj vedeckej a pedagogickej práce, tvorivý vedecký pracovník a znamenitý vychovávateľ študentov a vedecko-pedagogických pracovníkov, zahájil a rozvíjal výskumné práce procesov rezania kovov, angažoval svojich asistentov nielen vo výskume, ale aj v oblasti spolupráce a pomoci vysokej školy priemyslu. Významným odrazom jeho teoretického a experimentálneho štúdia v tom čase bola monografia „Teória rezania kovov“.
Na výskumnú činnosť Katedry obrábania a obrábacích strojov mal veľký vplyv aj vznik Výskumného laboratória obrábania (VLO), lebo stále väčšou mierou sa zapájali do riešenia čiastkových štátnych výskumných úloh. Výskumná činnosť katedry a VLO bola zameraná na tematické oblasti:
- Výskum obrábania ťažkoobrobiteľných materiálov
Výskum bol zameraný na vŕtanie, sústruženie a frézovanie mangánových austenitických ocelí a na fyzikálne vlastnosti obrábania.
- Výskum konštrukcie nástrojov a voľba rezných podmienok
V oblasti problematiky sa riešilo vŕtanie hlbokých otvorov, proces rezania, technológia obrábania pri brúsení, valcovanie závitov do čistého hliníka, technológia sústruženia kruhovými rotačnými nožmi, obrábanie lisovaného vrstveného dreva.
- Metódy zvyšovania trvanlivosti nástrojov
Výskum overoval vplyv ultrazvukových kmitov na proces rezania a kvalitu obrobku pri sústružení a brúsení. Vplyv technológie ostrenia nástrojov so spekanými karbidmi na ich prevádzkové vlastnosti.
- Navrhovanie technologických postupov obrábania a výpočet optimálnych parametrov rezania a nástroje na samočinných číslicových počítacích strojoch
Výskum rozpracoval teoretické problémy optimalizácie rezných podmienok, algoritmy výpočtu a metódy určenia empirických závislostí rezných síl, trvanlivosti nástroja, drsnosti povrchu a podmienok stability obrábania.
- Výskum v oblasti konštrukcie obrábacích strojov
Výskumné práce v tejto oblasti boli zahájené v roku 1965 po zriadení špecializácie „výrobné stroje“. Vo svojom začiatku bol zameraný na hydraulické prvky obrábacích strojov, prevody a adaptívne riadenie.
Ukončené a obhájené výskumné úlohy mali značný význam nielen z hľadiska teoretického, ale i pre zvýšenie spoločenskej produktivity práce a zníženie vlastných nákladov výroby. Boli zamerané na extenzívny rozvoj strojárskych výrobných procesov.
Aj výchova vedeckých pracovníkov sa uskutočňovala v súlade s týmto vedeckovýskumným zameraním vo vednom odbore 1036 – strojárska technológia – špecializácia obrábanie a 1032 – konštrukcia výrobných strojov – špecializácia konštrukcia obrábacích a tvárniacich strojov.
Veľké možnosti vo vedeckovýskumnej činnosti katedier KVS a KVT vznikali po nežnej revolúcii v r. 1989 a vstupom SR do EÚ. Rozšírili sa možnosti užšej medzinárodnej spolupráce, zapojenia sa do medzinárodných výskumných tímov a čerpania finančných prostriedkov z medzinárodných a domácich grantov. Riešili sa a riešia viaceré projekty medzinárodného významu v rámci 5. a 6. Rámcového programu EU, IAEA, Leonardo da Vinci, TEMPUS, CEEPUS , MANVIS, MANUNET, ESF, ako aj projekty domácej vedeckovýskumnej spolupráce (VTP, VEGA, KEGA, AV).
Významná je spolupráca ústavu s domácimi a zahraničnými partnermi, ako priemyselnými firmami, tak aj školami a inštitúciami.
Laboratória ústavu sú neustále modernizované a v rámci finančných možností doplňované moderným prístrojovým, počítačovým, softvérovým vybavením ( 3D printer, 3D scanners, SCARA robot YAMAHA YK480, camera Basler 33fps color, pneumatické systémy FESTO, CNC obrábacie stroje …) tak, aby boli vytvorené všetky predpoklady na pokračovanie v úspechoch našich uznávaných kolegov doma i v zahraničí.
prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD.
garant študijného programu
