Vznik Katedry matematiky Strojníckej fakulty
Slovenskej technickej univerzity v Bratislave
Prvá polytechnika na Slovensku bola založená zákonom č. 170 Zb. z. a n. prijatým Národným zhromaždením Československej republiky dňa 25. júna 1937 pod názvom
Vysoká škola technická dr. M. R. Štefánika v Košiciach.
Škola bola konštituovaná s tromi oddeleniami - inžinierskeho staviteľstva konštruktívneho a dopravného, inžinierskeho staviteľstva vodného a kultúrneho, zememeračského inžinierstva. V júli 1938 boli menovaní prví desiati profesori, medzi ktorými boli aj profesori matematiky: dr. Jur Hronec - neúnavný iniciátor a organizátor akcií na podporu vzniku technickej univerzity na Slovensku od roku 1933, ktorý má najväčšiu zásluhu na vzniku tejto ustanovizne a stal sa aj jej prvým rektorom, ďalej profesor matematiky PhDR. Jozef Kaucký z brnenskej techniky, a profesor deskriptívnej geometrie PhDr. Jiří Klapka tiež z brnenskej techniky. Ako suplenti a docenti tu začali pôsobiť aj neskorší profesori, o i. Gabriel Čeněk, Štefan Schwarz.
Otvorenie prvého školského roku naplánované na 30. októbra 1938 (deň 20. výročia vzniku republiky) sa však neuskutočnilo kvôli tragickým udalostiam jesene 1938, keď po viedenskej arbitráži maďarské hortyovské vojská obsadili Košice a južné Slovensko. Škola musela byť urýchlene evakuovaná najprv do Prešova a odtiaľ po dvoch týždňoch do Martina, kde bol napriek mimoriadne ťažkým podmienkam otvorený 5. decembra 1938 prvý školský rok 1938/39 a zo zapísaných 68 študentov v Košiciach na imatrikuláciu v Martine prišlo a do školy nastúpilo 63 študentov. Po Mníchovských udalostiach a vyhlásení autonómie Slovenska nová autonómna vláda zmenila vládnym nariadením zo dňa 14. februára 1939 názov školy v Martine na Slovenskú vysokú školu technickú. Po vytvorení Slovenského štátu v marci 1939 zrušil slovenský snem okrem iných aj zákon o vysokej škole technickej z roku 1937 a prijal zákon nový.
Zákon č. 188 Sl. z. zo dňa 25. júla 1939 zriadil Slovenskú vysokú školu technickú so sídlom v Bratislave, ako pokračovateľku Vysokej školy technickej dr. M. R. Štefánika v Košiciach, pričom školský rok 1939/40 je jej druhým školským rokom, ako kompletnú vysokú školu so šiestimi odbormi s dvanástimi oddeleniami. Sú to - Odbor inžinierskeho staviteľstva OIS s oddeleniami: konštruktívne, dopravné a vodohospodárske, architektúry a pozemného staviteľstva, kreslenia pre kandidátov učiteľstva na stredných školách; Odbor špeciálnych náuk OŠN s oddeleniami: zememeračského inžinierstva, prírodných vied pre kandidátov učiteľstva na stredných školách, poistnej matematiky, baníckeho a hutníckeho inžinierstva; Odbor lesníckeho a poľnohospodárskeho inžinierstva (OLPI) s oddeleniami: lesníckeho inžinierstva, poľnohospodárskeho inžinierstva; Odbor chemickotechnologického inžinierstva (OCHTI); Odbor strojného a elektrotechnického inžinierstva (OSEI) s oddeleniami: strojného inžinierstva, elektrotechnického inžinierstva, leteckého inžinierstva; Odbor obchodného inžinierstva (OOI).Odbory (dnes fakulty) sa členili na ústavy (dnes katedry) a stolice. Ústavy mali celoškolskú pôsobnosť, i keď patrili k jednotlivým odborom.
V školskom roku 1939/40 sa začalo prednášať v Bratislave, kam sa škola definitívne presťahovala, a kde sa podľa vládneho nariadenia č. 236 Sl. z. zo dňa 20. septembra 1939 otvorili len tri odbory s piatimi oddeleniami - OIS s oddeleniami: konštruktívne, dopravné a vodohospodárske a oddelenie kreslenia pre kandidátov učiteľstva na stredných školách, OŠN s oddeleniami: zememeračského inžinierstva a prírodných vied pre kandidátov učiteľstva na stredných školách, a napokon OLPI s oddelením lesníckeho inžinierstva.
V školskom roku 1940/41 boli vládnym nariadením č. 160 Sl. z. zo dňa 3. júla 1940 otvorené ďalšie dva odbory - OCHTI a OSEI spočiatku len s oddelením strojného inžinierstva. Oddelenie prírodných vied pre kandidátov učiteľstva na stredných školách bolo po jednoročnej existencii na SVŠT zrušené, pretože v roku 1940 bola zriadená Prírodovedecká fakulta Slovenskej univerzity, na ktorej však niektoré predmety naďalej prednášali profesori SVŠT. V školskom roku 1941/42 mala SVŠT 5 odborov - fakúlt s ôsmimi oddeleniami. V tejto podobe škola pretrvala až do roku 1946.
Počet študentov školy postupne stúpal z 570 (z čoho bolo 202 študentov prírodných vied) v školskom roku 1939/40 až na 1724 v školskom roku 1943/44, škola neprerušila svoju činnosť ani počas druhej svetovej vojny. Štúdium na SVŠT bolo v tom čase osemsemestrové (okrem štúdia inžinierskeho staviteľstva, ktoré bolo desaťsemestrové). Okrem stanovených každoročných skúšok študenti skladali štátne skúšky - prvú (obecnú) štátnu skúšku z prípravných predmetov na konci štvrtého alebo počas piateho semestra, a druhú (odbornú) štátnu skúšku z učebných predmetov, ktoré patrili ku zvolenému užšiemu technickému zameraniu, ktorou končilo štúdium na SVŠT. Počas vojnových udalostí utrpela SVŠT mnohé nenahraditeľné škody a straty, predovšetkým na životoch profesorov a študentov (2 profesori a 23 študentov, ktorí zahynuli v boji proti fašizmu), a materiálne straty na zariadení a vybavení ústavov, laboratórií a Ústrednej knižnice SVŠT, ktorá vznikla ešte v roku 1939 v Martine. Profesor Jur Hronec bol v povojnovom školskom roku 1945/46 znovuzvolený za rektora SVŠT.
V roku 1950, 15. mája nadobudol platnosť zákon o vysokých školách č. 58/1950 Zb., ktorý zriadil na vysokých školách fakulty, a od školského roku 1950/51 mala SVŠT 5 nasledujúcich fakúlt - Fakulta inžinierskeho staviteľstva FIS, Fakulta strojného a elektrotechnického inžinierstva FSEI, Chemická fakulta CHF, Fakulta špeciálnych náuk FŠN a Fakulta architektúry a pozemného staviteľstva FAPS. Vznikli tiež katedry ako základné pracovné jednotky fakúlt. Od školského roku 1951/52 sa FSEI rozdelila na dve fakulty, Strojnícka fakulta Sjf a Elektrotechnická fakulta EF. Roku 1951/52 tiež vznikla Banícka fakulta a zanikla FŠN. Po ďalšej prestavbe štúdia v rokoch 1960/61 boli na SVŠT tieto fakulty - Elektrotechnická fakulta, Chemická fakulta (premenovaná od roku 1965 na Chemickotechnologickú fakultu), Stavebná fakulta a Strojnícka fakulta. V roku 1976 sa vyčlenila zo Stavebnej fakulty SVŠT samostatná Fakulta architektúry. V roku 1985 vznikla na SVŠT Materiálovotechnologická fakulta so sídlom v Trnave, odčlenením odborov s orientáciou na oblasť technológie a materiálov, automatizované systémy výrobných procesov a ekonomiku strojárskej výroby zo Strojníckej fakulty.
V školskom roku 1987/88 mala SVŠT 12 212 študentov interného štúdia a 3475 študentov popri zamestnaní. Za päťdesiat rokov svojej existencie vychovala 58 056 absolventov, mala v tomto období 548 profesorov a docentov, 1068 odborných asistentov, asistentov a lektorov a 539 výskumných pracovníkov. Novembrové zmeny roku 1989 sa pozitívne odrazili aj na reforme vysokých škôl, zákonom č. 172 o vysokých školách. Škola získala nový názov Slovenská technická univerzita a v súčasnosti ju tvorí 6 fakúlt - Stavebná fakulta, Strojnícka fakulta, Fakulta elektrotechniky a informatiky, Chemickotechnologická fakulta, Fakulta architektúry a Materiálovotechnologická fakulta so sídlom v Trnave, ktoré majú spolu 108 katedier a 3 kabinety, rektorát, celouniverzitné pracoviská - centrum výpočtovej techniky STU, Archív STU, Vydavateľstvo STU, Vývojové dielne a laboratóriá STU, Inštitút priemyselného manažmentu STU, Národné stredisko pre dištančné vzdelávanie pri STU, Lokálne stredisko pre dištančné vzdelávanie pri STU a účelové zariadenia STU.
Stolica matematiky vznikla ešte v roku 1938 v Košiciach, na Vysokej škole technickej dr. M. R. Štefánika, kde pod vedením prof. Jura Hronca pôsobili prof. J. Kaucký, Š Schwarz . Táto sa rozdelila v roku 1940 na 2 stolice (I. Stolica matematiky pod vedením prof. Kauckého a II. Stolica matematiky pod vedením prof. Hronca) a Ústav aplikovanej matematiky (vedúci dr. Jurga) na Odbore špeciálnych náuk, v roku 1950 premenovaného na fakultu špeciálnych náuk FŠN. V roku 1947 z I. stolice vznikol I. Ústav matematiky na SVŠT, ktorého vedúcim sa stal prof. Štefan Schwarz, zakladateľ teórie pologrúp, autor fundamentálnych výsledkov v teórii čísel a konečných polí s výrazným aplikačným charakterom v kódovaní. V tom čase prof. Schwarz prednášal základný kurz matematiky a vychoval zo svojich asistentov ďalších významných matematikov, ako boli prof. Ján Jakubík, doc. Ladislav Mišík, prof. Marko Švec, prof. Blanka Kolibiarová, prof. Ján Ivan, prof. Jozef Eliáš. Po zániku FŠN bola vytvorená celoškolská katedra matematiky, jednotlivé ústavy matematiky SVŠT boli zlúčené do jednej katedry, ktorá bola roku 1951 pričlenená k Elektrotechnickej fakulte. Jej vedúcim sa stal prof. Schwarz.
1. septembra 1961 bola založená na Strojníckej fakulte samostatná Katedra matematiky a deskriptívnej geometrie, ktorej prvým vedúcim sa stal doc. RNDr. František Krňan.
Náplňou práce katedry bola prevažne pedagogická činnosť, prednášky prebiehali v predmetoch Matematika, Deskriptívna geometria (neskôr Konštruktívna geometria), Diferenciálne rovnice, Numerické metódy, Počítačová grafika, Lineárna optimalizácia, Lineárna algebra, Aplikovaná matematika, a i. V roku 1987 bola katedra premenovaná na Katedru matematiky. Členmi katedry boli a sú mnohé významné osobnosti, ktoré zohrali dôležitú úlohu pri profilovaní katedry a rozvoji vedeckovýskumnej činnosti v mnohých oblastiach matematiky a jej aplikácií. Medzi inými treba spomenúť prof. RNDr. Ján Ivan, CSc., prof. RNDr. Jozef Eliáš, CSc., doc. RNDr. Jozef Rovder, CSc., doc. RNDr. Imrich Abrhan, CSc., doc. RNDr. Ján Regenda, CSc., , doc. RNDr. Ladislav Halada, CSc., prof. RNDr. Anna Kolesárová, CSc., doc. RNDr. Oľga Klaučová, CSc., doc. RNDr. Jana Dobrakovová, CSc., RNDr. Viera Poláková, PhD., RNDr. Agica Dicsoová, PhD., RNDr. Ružena Pekárková, RNDr. Elena Zbuňáková, RNDr. Mária Ďurikovičová RNDr. Oldřich Bránecký, Ing. Gabriel Oravec, RNDr. Anton Pisár, RNDr. Ján Rybár
Ďalšími vedúcimi katedry boli
1963 – 1981 RNDr. Ing Gabriel Oravec
1981 – 1989 doc. RNDr. František Šišolák, CSc.
1989 – 1994 prof. RNDr. Jozef Eliáš, CSc.
1994 – 1997 doc. RNDr. Ladislav Halada, CSc.
1997 – 2000 doc. RNDr. František Šišolák, Csc
2000 – 2003 doc. RNDr. Ivan Janiga, Phd.
2003 – 2011 doc. RNDr. Ing. Blahoslav Harman, CSc.
2011 – 2021 doc. RNDr. Daniela Velichová, CSc.
2021 – RNDr. Daniela Richtáriková, PhD.
Deskriptívna geometria zaujímala významné miesto v systéme základného teoretického vzdelávania technikov na Slovenskej vysokej škole technickej od samého začiatku jej existencie. V zozname predmetov teoretického základu je v prvých rokoch pôsobenia školy uvádzaná v študijných programoch na druhom mieste hneď ze matematikou. Na to miesto sa zaraďuje aj celkovým počtom týždenných hodín v prepočte na jeden semester a začlenením medzi predmety I. štátnej skúšky. Ústav deskriptívnej geometrie a stereotómie (neskôr premenovaný na Ústav deskriptívnej geometrie) bol zriadený spolu s niekoľkými ďalšími ústavmi hneď na začiatku existencie školy a mal aj kvalitné vedenie v osobe mimoriadneho profesora Dr. Jiřího Klapku, pred príchodom na SVŠT bezplatného mimoriadneho profesora na Československej vysokej škole technickej Dr. Beneša v Brne. Jeho príchod ako aj prechod prednostu I. ústavu matematiky mimoriadneho profesora PhDr. Josefa Kauckého z brnianskej techniky do Bratislavy sa udial zásluhou ich dobrých kolegiálnych vzťahov s prvým rektorom SVŠT, riadnym profesorom PhDr. Jurom Hroncom, ktorý predtým vyše poldruha desaťročia pôsobil na technike v Brne. Po rozpade Československa sa prof. Klapka vzdal miesta na SVŠT a vrátil sa do Brna, kde ho v budúcnosti čakalo zatvorenie českých vysokých škôl ako neblahý následok známych študentských novembrových udalostí r. 1939. Od mája 1939 je história Ústavu deskriptívnej geometrie na SVŠT nerozlučne spätá s činnosťou Dr. techn. Gabriela Čeněka (1900-1956), ktorý do toho času pôsobil ako stredoškolský profesor matematiky a deskriptívnej geometrie na štátnej priemyselnej škole, od uvedeného dátumu ako suplujúci profesor na SVŠT, od školského roku 1940/41 aj ako prednosta ústavu. Dr. techn. Gabriel Čeněk bol roku 1945 vymenovaný za mimoriadneho profesora deskriptívnej geometrie, po zrušení kategórie mimoriadnych profesorov vysokoškolským zákonom z roku 1950, sa stal vedúcim katedry deskriptívnej geometrie, kde zotrval až do svojej smrti roku 1956. Počas svojho pôsobenia na SVŠT bol niekoľkokrát zvolený za dekana alebo poverený touto funkciou na rozličných fakultách: 1945, 1946/47, 1947/78,1950 - 1952 na odbore, resp. fakulte špeciálnych náuk, 1951-1953 na fakulte banského inžinierstva, 1955/56 na fakulte architektúry a pozemného staviteľstva.
Výučba deskriptívnej geometrie sa diala na všetkých odboroch v 1. ročníku štúdia, a to na všetkých odboroch stavebného inžinierstva v rozsahu 4 hodín prednášok týždenne v zimnom i letnom semestri a 4 hodín cvičenia v zimnom a 3 hodín cvičenia v letnom semestri. Na neskôr zriadených odboroch strojníckeho, elektrotechnického, lesníckeho a banského inžinierstva bol rozsah výučby deskriptívnej geometrie približne polovičný, pričom na strojníckom a elektrotechnickom odbore bol kurz deskriptívnej geometrie doplnený kurzom kinematiky v rozsahu 2 hodín prednášok a 2 hodín cvičenia týždenne striedavo v zimnom a letnom semestri. Obsah výučby deskriptívnej geometrie tvorili zobrazovacie metódy založené na rovnobežnom premietaní (kótované zobrazenie, Mongeova metóda, axonometria), stredové premietanie s elementami projektívnej geometrie, aplikácie a technické úpravy stredového premietania (lineárna perspektíva, atď.), zobrazovanie kriviek a plôch s konštrukciami dotyčníc, dotykových rovín, oskulačných rovín atď., osobitne zobrazovanie technicky významných čiar a plôch (plochy rotačné, priamkové rozvinuteľné a nerozvinuteľné, skrutkové, translačné, topografické a.i.). Poslucháčom staviteľstva sa navyše prednášala tematika špeciálnych stavebných plôch a základy stereotómie.
Súčasne s výučbou deskriptívnej geometrie v inžinierskych odboroch prebiehala výučba deskriptívnej geometrie pre kandidátov učiteľstva deskriptívnej geometrie a kreslenia na stredných školách. Poslucháči týchto odborov mali aj špeciálne prednášky vedené v osobitných kurzoch. Pre poslucháčov odboru učiteľstvo deskriptívnej geometrie pre stredné školy, zapísaných na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (dnešná univerzita Komenského), konal špeciálne prednášky a cvičenia od r. 1943 ako honorovaný docent RNDr. Viktor Svitek, hlavným zamestnaním stredoškolský profesor. Asistentské povinnosti na Prírodovedeckej fakulte SU plnil hlavne Michal Harant, v neskoršom povojnovom období jedna z popredných osobností vyučovania deskriptívnej geometrie na tejto fakulte, ktorý v roku 1960 odišiel na Vysokú školu dopravnú v Žiline, kde sa takisto zaslúžil o budovanie pracovísk s výučbou deskriptívnej geometrie, a kde bol vymenovaný prvým profesorom geometrie na Slovensku.
Po smrti prof. G. Čeněka sa vedúcim katedry deskriptívnej geometrie na SVŠT stal prof. RNDr. Václav Medek (1923 - 1992), ktorý celú svoju pedagogickú kariéru zasvätil deskriptívnej geometrii. Vo funkcii vedúceho ho zastihlo roku 1961 zrušenie jednotnej celoškolskej katedry deskriptívnej geometrie a detašovanie jej členov na jednotlivé fakulty do katedier matematiky, resp. katedier matematiky a deskriptívnej geometrie na Strojníckej fakulte SVŠT a Stavebnej fakulte SVŠT, kde sa stal vedúcim katedry a roku 1965 bol vymenovaný za profesora geometrie. Na Elektrotechnickej fakulte SVŠT tento akt predznamenal zánik deskriptívnej geometrie ako samostatného predmetu učebných plánov.
Na Katedre matematiky SjF SVŠT pôsobili od roku 1961 ako učitelia deskriptívnej geometrie (neskôr premenovanej na Konštruktívnu geometriu) dr. Jozef Kováč, RNDr. Ing. Gabriel Oravec, RNDr. Ján Rybár, RNDr. Elena Zbuňáková, RNDr. Anton Pisár, RNDr. Tichomír Szigetti, RNDr. Rudolf Daubner, Mgr. Blanka Benková, RNDr. Mária Ďurikovičová, RNDr. Daniela Richtáriková, PhD., RNDr. Zuzana Tereňová, PhD. Garantom predmetu je doc. RNDr. Daniela Velichová, CSc.
Konštrukčná geometria je kompendiom geometrie technika - strojára, obsahuje časti deskriptívnej geometrie o premietaní priestoru v strojárstve najčastejšie používaných zobrazovacích metódach Mongeova projekcia a axonometria, základy diferenciálnej geometrie kriviek a plôch s dôrazom na dôležité technické krivky a plochy, i kapitoly o modelovaní geometrických útvarov s podporou počítačov, ako nevyhnutné geometrické jadro počítačovej grafiky, modelovania v CAD systémoch.
Literatúra:
[1] Juraj Potočan, 30 rokov Strojníckej fakulty SVŠT, Obzor Bratislava, 1971
[2] Tatiana Sikorová, Slovenská technická univerzita v Bratislave, 60 rokov STU, Vydavateľstvo STU, Bratislava, 1997
[3] Ján Čižmár, Z dejín vyučovania deskriptívnej geometrie na Slovensku, Proceedings of Seminars on Computational Geometry SCG´98, Volume 7, Kočovce 1998
© Velichová
Z histórie matematiky a deskriptívnej geometrie
na technických vysokých školách na Slovensku
Prvá technická vysoká škola na Slovensku, Banská akadémia, vznikla v roku 1762 v Banskej Štiavnici z Banskej školy založenej už v roku 1735, vďaka úsiliu mnohých banských odborníkov pôsobiacich v Banskej Štiavnici. Prvým profesorom a zároveň riaditeľom Banskej školy sa stal vynikajúci banský odborník a kartograf Slovák Samuel Mikovíni (1700-1750), od roku 1765 cisársko-kráľovský geometer stredoslovenských banských miest. Vyučoval žiakov "in arte montanistica", ktoré pozostávali z matematiky, banského meračstva, geometrie, hydrauliky a mechaniky. Štúdium bolo dvojročné. V prvom ročníku sa expektanti zoznámili s celým rozsahom štúdia, aby sa mohli podľa svojich schopností v druhom ročníku špecializovať v jednom zo štyroch odborov: stavba banských diel, banské právo a zvyklosti, banské meračstvo, úpravníctvo, skúšobníctvo a hutníctvo. Na záver štúdia bol praktikant povinný zložiť skúšku zo svojho odboru, ktorá pozostávala z teoretickej i praktickej časti, čo bolo špecifikum len štiavnickej banskej školy, hoci podobné školy vznikali aj v iných štátoch Európy. Vysokú úroveň banskej školy zabezpečovali nielen prísne verejné skúšky, ale najmä teoretické prednášky Samuela Mikovíni z Ábelovej, vznikajúceho teoretika i praktika, vedca i technika, všestranne vzdelaného inžiniera polytechnika svojej doby, člena pruskej akadémie vied v Berlíne. Jeho žiakom bol okrem iných i Jozef Karol Hell, významný vynálezca a konštruktér svetovej úrovne, ktorého technický talent by sa bez Mikovíniho prednášok z matematiky, mechaniky a hydrauliky naplno nerozvinul. Po Mikovíniho smrti roku 1750 nový profesor matematiky menovaný nebol, čím sa citeľne oslabila úroveň vyučovania i na tejto škole. V Rakúsko uhorskej monarchii vznikla s rozvojom prírodných vied, techniky, baníctva, naliehavá potreba vytvorenia centier vedeckého bádania a prípravy vedecky vzdelaných odborníkov na vyššej škole - akadémii, ktoré vznikali vo všetkých európskych centrách.
Jednou z prvých školských reforiem Márie Terézie bolo rozhodnutie z 13. decembra 1762 o zriadení Banskej akadémie, za ktorej sídlo bola uznaná Banská Štiavnica (Schemnitz), ako tretie najväčšie mesto Uhorska. Dňa 13. Júna 1763 bola ako prvá založená Katedra chémie a mineralógie a menovaný bol jej prvý profesor, vedec európskeho formátu, Mikuláš Jacquin z holandského Leydenu, ktorý začal svoju prednáškovú činnosť roku 1764 po zriadení nového laboratória a mineralogickej zbierky. Už 13. augusta 1765 bola zriadená druhá katedra štiavnickej banskej vysokej školy - Katedra matematiky a mechaniky, ktorej profesorom sa stal Dr. Mikuláš Poda z rakúskeho Grazu. Jeho zásluhou sa nám zachovali opisy a presné parametre strojov a zariadení, medziiným aj ohňových mašín a Hellových strojov, ktoré sa v štiavnickom banskom revíre používali. Zriadením týchto dvoch katedier bolo zabezpečené systematické prednášanie najvýznamnejších teoretických predmetov univerzitným spôsobom. Tretia katedra - Katedra náuky o banských dielach, bola zriadená roku 1770, keď škola nadobudla svoju definitívnu podobu.
Dĺžka štúdia bola stanovená na tri roky. V prvom ročníku sa prednášala matematika a mechanika, v rámci matematiky aj fyzika, atmosferická elektrina a základy optiky. Prednášky z matematiky sa spájali s cvičeniami z kreslenia a rysovania. V druhom ročníku sa prednášala chémia a mineralógia, skúšobníctvo a hutníctvo, predmety, na ktoré sa kládol najväčší dôraz. Jadro prednášok z baníctva v treťom ročníku tvorili prednášky o stavbe banských diel a úpravníctve. Bola to práve banská akadémia v banskej Štiavnici, kde sa po prvýkrát začali prednášať i technické disciplíny univerzitným spôsobom. Svojou viac ako 150 ročnou činnosťou na našom území štiavnická akadémia hlboko zasiahla do kultúrneho a technického rozvoja Slovenska . Vyučovacím jazykom bola najprv nemčina a potom maďarčina, študenti a profesori tejto školy však boli aj Slováci a Česi. Na školu mal prístup každý, bez ohľadu na svoj pôvod, kto obstál v prijímacej skúške z aritmetiky a geometrie a splnil požiadavku predbežnej praxe, do roku 1797 jednoročnej, neskôr dvojročnej. Škola dosiahla nebývalú úroveň, najmä zásluhou vysokej odbornej úrovne jej profesorov, ktorých zakladajúci dekrét akadémie, okrem pedagogickej činnosti zaväzoval vydávať tlačou svoje prednášky ako učebnice. Úlohou profesorov matematiky a mechaniky bolo navyše aj konštruovanie a vylepšovanie strojov a zariadení v štiavnickom banskom revíre. Kým posledná tretina 18. storočia bola obdobím najväčšieho rozkvetu štiavnickej akadémie, prvá polovica 19. storočia predstavuje v jej vývoji etapu stagnácie a reforiem, hľadania podnetov na nový rozvoj smerom k vzniku moderného typu technických škôl - polytechník, odpovedajúci priemyselnej revolúcii, ktorá prebiehala v krajinách západnej Európy. Zriadenie Ústavu lesníctva v roku 1809 sa odrazí aj v názve školy, ktorým je Banská a lesnícka akadémia.
Rastúci počet poslucháčov na 300-400 ročne sa neodrazil na počte učiteľov (ich nedostatok ovplyvnil aj vznik novej polytechniky vo Viedni roku 1815), čo malo za následok zníženie úrovne vyučovania. Snahu vymaniť sa z krízy badať na mnohých reformách štúdia.
Začiatkom dvadsiatych rokov priniesli zásadnú zmenu a zvýšenie úrovne výučby matematiky a fyziky nové prednášky z vyššej matematiky, ktorých náplňou bol diferenciálny a integrálny počet. Za zavedenie prednášok z vyššej matematiky, ktorá sa dovtedy v rámci monarchie prednášala len na pražskej univerzite, patrí zásluha profesorovi matematiky a mechaniky Jozefovi Shitkovi, odborníkovi v hydrodynamike, ktorý prepracoval teoretické princípy a technicky zlepšil Hellove vodostĺpcové stroje. K ďalším vynikajúcim osobnostiam a vedecky činným odborníkom, pôsobiacim v tom čase na akadémii, patril i fyzik a matematik Kristián Doppler, známy v optike i akustike.
Pribudli aj nové katedry, roku 1839 Katedra rysovania a deskriptívnej geometrie. V zavádzaní deskriptívnej geometrie ako nového učebného programu technických a polytechnických inštitútov na území Rakúsko-Uhorska a strednej a západnej Európy (s výnimkou Francúzska) vôbec zohrala banskoštiavnická akadémia priekopnícku úlohu. S prednáškami z deskriptívnej geometrie začal roku 1839 prvý profesor novozaloženej katedry Johann Hönig (1810 - 1886), ktorý na akadémii pôsobil do roku 1843. Jeho progresívne názory na teoretické vzdelanie technikov a náročný štýl práce narazili nielen na odpor študentov, ale i nepochopenie dvorskej komory, ktorá deskriptívnu geometriu odporučila ako nepovinný predmet, zatiaľ čo Hönig ju zaradil ako povinný predmet a vyžadoval z nej aj skúšku. Iste aj to bola jedna - i keď nie hlavná - príčina Hönigovho odchodu z Banskej Štiavnice a jeho prechodu na katedru deskriptívnej geometrie na Polytechnickom inštitúte vo Viedni, kde od októbra 1843 počas svojho dvadsaťsedemročného pôsobenia na poste riadneho profesora vychoval prvú silnú generáciu teoretikov deskriptívnej geometrie v Rakúsku (R. Niemtschik, R. Staudigl, R. Skuherský, G. A. V. Peschka a i.) a svojou učebnicou Úvod do štúdia deskriptívnej geometrie (Anleitung zum Studium der darstellenden Geometrie, Viedeň 1845) na niekoľko desaťročí rozhodujúcim spôsobom ovplyvnil vyučovanie deskriptívnej geometrie na vysokých technických školách v Rakúsku a rovnako aj tvorbu ďalších učebníc. Právom býva označovaný za zakladateľa deskriptívnej geometrie v Rakúsku a má podstatnú zásluhu na vybudovaní pozície Rakúska (resp. Rakúsko-Uhorska) ako "krajiny deskriptívnej geometrie". Odchod J. Höniga oslabil postavenie deskriptívnej geometrie na banskoštiavnickej akadémii len na krátky čas, lebo podľa učebných plánov a učebných osnov z roku 1846 sa deskriptívna geometria zaviedla ako povinný predmet so skúškou.
Výučba prebiehala v letnom semestri prvého ročníka v rozsahu 10 týždenných hodín prednášok a jednej tretiny z 10 týždenných hodín cvičení. Cvičenia z geometrického a perspektívneho kreslenia v druhom ročníku nadväzovali na deskriptívnu geometriu a matematiku len veľmi voľne. Jadro výučby deskriptívnej geometrie tvorila Mongeova metóda a jej aplikácie na geometrické a technické objekty. Podrobné osnovy ani záznam prednášok nie sú známe, ale znalosť Hönigovej učebnice a jej používanie možno s pravdepodobnosťou predpokladať. Postavenie deskriptívnej geometrie v učebných plánoch a kvalitu jej vyučovania na Baníckej a lesníckej akadémii až do skončenia jej pôsobenia na území Slovenska závažne ovplyvňovali vnútorné aj celouhorské reformy a reorganizácie, ktoré zasiahli akadémiu v rokoch 1860, 1865-66, 1872, 1895 a 1904. Deskriptívna geometria bola pri nich vystavená rozličným tlakom a neraz neodborným zásahom, medzi ktoré patrilo napr. prechodné zrušenie samostatnej katedry deskriptívnej geometrie v rokoch 1866 - 1872, ale vcelku si udržiavala status základného predmetu teoretickej prípravy technikov s celkovým rozsahom 20 vyučovacích hodín týždenne v prepočte na jeden semester, čo je porovnateľné s poprednými súdobými polytechnickými inštitútmi v Rakúsko-Uhorsku i v ostatnej Európe. Pozitívnym opatrením reforiem z r. 1872 a 1895 bolo zaradenie deskriptívnej geometrie do oboch semestrov 1. ročníka v rozsahu 4 hodiny prednášok a 6 hodín cvičení týždenne, čím sa dosiahlo rovnomernejšie a únosnejšie rozloženie učiva. Tento rozsah pre banícko-hutnícke odbory a polovičný rozsah pre štúdium lesného inžinierstva potvrdila aj posledná reforma školy na našom území r. 1904.
Z galérie vyučujúcich deskriptívnej geometrie, ktorú po Hönigovi reprezentujú prednášatelia Josef Marschan (1843-47), Albert Miller (1847-8), Eduard a Edmund Pöschl (1850-66 a 1872-87), Julius Gretzmacher (1866-7), Emil Hermann (1869-72) a László Fodor (1887-1924) sa významom vynímajú dvaja: Pöschl pre svoje mnohostranné vysokokvalifikované pedagogické pôobenie a zásluhy o modernizáciu a skalický rodák Fodor (pôvodným menom Mayerhoffer) pre svoj priekopnícky zástoj v šírení vyučovania deskriptívnej geometrie na stredných a vysokých školách a významnú učebnicovú tvorbu. Jeho stredoškolské učebnice geometrie a deskriptívnej geometrie, dvojzväzková učebnica Základy deskriptívnej geometrie (Az ábrázoló geometria elemei, Banská Štiavnica 1882) a neskoršie vysokoškolské učebnice tvorili opakovanými mnohonásobnými vydaniami pevný základ učebnej literatúry v Uhorsku, a po roku 1919 v Maďarsku po tri štvrte storočia.
Jedným z faktorov prehlbujúcich krízu však bolo narastanie maďarizačných snáh v 30. rokoch, ktoré vyústili koncom roku 1848 do odchodu 133 nemeckých a českých poslucháčov z akadémie a následne, roku 1849, zriadením vyšších banských učilíšť v Leobene v Rakúsku a v Příbrame v Čechách, ktoré boli roku 1865 povýšené na banské akadémie, čím štiavnická akadémia prestala byť jedinou školou svojho druhu s dosahom a pôsobnosťou pre celú monarchiu. Štiavnická akadémia definitívne stratila svoj medzinárodný význam roku 1867 zavedením vyučovacej reči maďarskej namiesto nemčiny. V roku 1872 bolo banské štúdium na akadémii rozčlenené do štyroch odborov - banského hutníctva farebných kovov, hutníctva a železa, banského strojníctva a staviteľstva a štúdium lesníctva do dvoch odborov - všeobecného lesníctva a lesného inžinierstva. Roku 1895 bol odbor strojníctva a stavebníctva zrušený a štúdium sa rozčlenilo do štyroch odborov (pôvodný názov fakúlt) - banského inžinierstva, železohutného inžinierstva, kovohutného inžinierstva a lesného inžinierstva. V roku školskom 1904/1905 sa štúdium predĺžilo na 4 roky pre všetky odbory a názov akadémie sa zmenil na Vysoká škola banská a lesnícka na čele s rektorom. Škola sa končila štátnou záverečnou skúškou a absolventi mali právo používať titul inžinier. V tejto podobe škola zotrvala až do roku 1918, keď spolu so zánikom Rakúsko-uhorskej monarchie skončila aj jej činnosť.
Profesorský zbor školy odmietol prísahu vernosti novovzniknutej Československej republike, načo ju vláda v januári 1919 zrušila. Banícka a lesnícka akadémie presídlila do maďarského Šopronu, kde sa etablovala ako Lesnícka a drevárska vysoká škola, čo prerušilo na dvadsať rokov históriu vysokého technického školstva na Slovensku. Až po vzniku Slovenskej vysokej školy technickej M. R. Štefánika nachádzame mená absolventov štiavnickej akadémie medzi jej prvými učiteľmi.
Literatúra:
[1] Juraj Potočan, 30 rokov Strojníckej fakulty SVŠT, Obzor Bratislava, 1971
[2] Tatiana Sikorová, Slovenská technická univerzita v Bratislave, 60 rokov STU, Vydavateľstvo STU, Bratislava, 1997
[3] Ján Čižmár, Z dejín vyučovania deskriptívnej geometrie na Slovensku, Proceedings of Seminars on Computational Geometry SCG´98, Volume 7, Kočovce 1998
© Velichová
Katedra matematiky - 50 rokov SVŠT (1987)
Samostatná katedra matematiky vznikla v r. 1961 vyčlenením 7 pedagogických pracovníkov z Katedry matematiky SVŠT. Prvým vedúcim katedry bol Doc. RNDr. František Krňan, neskôr RNDr. Ing. Gabriel Oravec, ktorý venoval hlavnú pozornosť kádrovému budovaniu katedry. Od r. 1981 je vedúcim katedry Doc. RNDr. František Šišolák, CSc. Katedra sa člení na oddelenie matematickej analýzy, oddelenie algebry, oddelenie aplikovanej matematiky a výpočtovej techniky a oddelenie deskriptívnej geometrie. V pedagogiskom procese zabezpečuje katedra výučbu základného kurzu matematiky a konštrukčnej geometrie, ako aj špeciálne prednášky z matematiky na študijných odboroch. Vedeckovýskumná činnosť sa zameriava predovšetkým na matematickú analýzu, algebru a teóriu čísel a metodiku vyučovania matematiky na vysokých technických školách. Významné výsledky dosiahla katedra najmä v oblasti diferenciálnych rovníc a v oblasti algebry. Pracovníci katedry publikovali do r. 1985 13 monografií a 36 článkov.
Na prednáške z matematiky
Katedra fyziky - 50 rokov SVŠT (1987)
R. 1961 vznikla vyčlenením z Katedry fyziky EF SVŠT samostatná Katedra fyziky SjF SVŠT. Vedúcim katedry bol spočiatku Prof. Dr. Jozef Garaj, od r. 1970 Prof. Ing. Jozef Petráš, CSc., od r. 1986 Doc. RNDr. Juraj Dillinger, CSc. V pedagogickom procese katedra zabezpečuje výučbu predmetov fyzika, nukleárna fyzika a optika. Vo vedeckovýskumnej činnosti sa katedra v oblasti fyziky orientuje najmä na uplatnenie optických metód v meraní fyzikálnych veličín, využitie prirodzených i syntetických hologramov pri štúdiu deformácie telies, bezkontaktné pyrometrické meranie teplôt a rozvoj kolorimetrie. Do r. 1985 publikovali pracovníci katedry 1 monografiu, 72 článkov, vypravovali 2 vynálezy a 30 výskumných správ.
Cvičenie z optiky
Katedra matematiky - 60 rokov STU (1997)
Katedra vznikla na Strojníckej fakulte v roku 1961 rozdelením Katedry matematiky Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, ktorá dovtedy zabezpečovala výučbu matematiky na všetkých fakultách SVŠT. Prvým vedúcim bol doc. RNDr. František Krňan, nasledovali RNDr. Ing. Gabriel Oravec, doc. RNDr. František Šišolák, CSc., prof. RNDr. Jozef Eliaš, CSc. a doc. RNDr. Ladislav Halada, CSc. Od roku 1997 je vedúcim doc. RNDr. František Šišolák, CSc. Katedra má oddelenie matematickej analýzy, oddelenie numerických metód, pravdepodobnosti a štatistiky a oddelenie konštrukčnej geometrie. Zabezpečuje výučbu matematiky, konštrukčnej geometrie a počítačovej grafiky, numerických metód, základov počtu pravdepodobnosti a matematickej štatistiky v 1. a 2. ročníku inžinierskeho štúdia. Okrem toho zabezpečuje prednášky a cvičenia vybraných častí z matematiky podľa požiadaviek odborných katedier v 4. a 5. ročníku inžinierskeho štúdia, v prvých dvoch ročníkoch bakalárskeho štúdia a v postgraduálnom štúdiu, ktoré organizuje fakulta. Vedecká činnosť sa zameriava na oblasť matematickej analýzy, diferenciálnych rovníc a teórie reálnych funkcií, ďalej na oblasť algebry, numerických metód, počítačovej grafiky a metodiky vyučovania matematiky na vysokých školách technických. Pracovníci katedry sa zúčastňujú na riešení výskumných úloh na katedre ako aj v rámci spolupráce s inými pracoviskami, najmä v rámci inštitucionalizovaných projektov: Algebraická teória pologrúp, Geometrické štruktúry v počítačovej grafike, Počítačové spracovanie vizuálnej informácie a Počítačom podporovaná výučba matematiky a matematickej štatistiky. Katedra spolupracuje s odbornými katedrami fakulty a podieľa sa na výchove mladých vedeckých pracovníkov prostredníctvom prednášok a konzultácií. Pracovníci katedry sa pravidelne zúčastňujú kenferencií a seminárov poriadaných doma a v zahraničí.
Katedra fyziky - 60 rokov STU (1997)
Počiatky vzniku katedry sú spojené s vytvorním Ústavu technickej fyziky v roku 1938, ktorého prvým prednostom bol prof. J. Sahánek a v ďalších rokoch ho viedol prof. D Ilkovič, DrSc. Katedra fyziky SjF STU vznikla v roku 1961 oddelením z Katedry fyziky na EF, ktorá pôvodne zabezpečovala výučbu fyziky na všetkých fakultách SVŠT. Jej prvým vedúcim bol prof. RNDr. J. Garaj. Od roku 1970 viedli katedru prof. Ing. J. Petráš, CSc., doc. RNDr. J. Dillinger, CSc. a doc. RNDr. J. Weiss, CSc. V súčasnosti má katedra 14 pracovníkov, z toho 12 padagógov. Vedie ju doc. RNDr. J. Dillinger, CSc. V pedagogickej oblasti poskytuje katedra vzdelávanie zo základnej univerzitnej fyziky, technickej optiky, jadrovej fyziky, matematickej fyziky a z radu dôležitých metód používaných v rôznych technických odvetviach. Podľa svojho odborného profilu sa orientuje prevažne na optiku, ale jej základná profesionálna kádrová štruktúra jej umožňuje zamerať sa aj na rozvoj takých disciplín, akými sú fyzika tuhých látok, mechanika kontinua, jadrová a subjadrová fyzika a kvantová fyzika vôbec. Do etapy súčasnej pedagogickej aktivity pracoviska patrí tiež zavádzanie počítačovej techniky a elektroniky do učebného procesu, ako aj modernizácia jeho obsahu a metód. Katedra sa podieľa aj na doktorandskom štúdiu na fakute. V oblasti vedeckej činnosti je od vzniku katedry prioritným smerom optika a jej aplikácie v praxi, najmä v strojárskom priemysle. Hlavné smery výskumu sú kolorometria, holografia a rádiometria. V uplynulom období sa robili na katedre metrologické merania v kolorometrii pre celú ČSFR a porovnávacie merania kolorometrických veličín v spolupráci s niektorými európskymi inštitúciami. Výsledky zo špecifických problémov kontroly, získané v holografii, akceptovali pre svoje ciele viaceré závody. Pyrometer, vyvinutý na katedre v rámci rádiometrických výskumov merania teplôt, používa rad domácich podnikov. Z ďalších výskumov si zasluhujú pozornosť výsledky, ktoré sa získali pri skúmaní neutrónového žiarenia a štruktúry materiálov, interakcie a štruktúry subjadrových častíc, fyziky amorfných systémov, ako aj modernizácie vyučovania fyziky. Z ďalšieho výskumného programu katedry treba spomenúť rozvoj primárnej etalonáže v kolorimetrii, aplikáciu holografie na analýzu deformácie a napätí v strojných súčiastkach, rádiometriu v ekológii a rádiometrické merania teplôt, AAD prístup k lineárnej interakcii častíc a efektivitu samostatnej práce študentov v rámci základného kurzu fyziky.
