Súčasná Slovenská technická univerzita v Bratislave bola založená v roku 1937 ako prvá polytechnika na Slovensku pod pôvodným názvom Vysoká škola technická dr. M. R. Štefánika so sídlom v Košiciach. V roku 1939 bola škola po jednoročnom pôsobení v dočasnom sídle v Martine presťahovaná do Bratislavy pod novým názvom Slovenská vysoká škola technická. Tento názov používala až do jej premenovania na Slovenskú technickú univerzitu v roku 1991, kedy sa pretransformovala do systému univerzitného vzdelávania.

Na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave sa v roku 1940 zriadil Odbor strojného a elektrotechnického inžinierstva. Výučbu strojných inžinierov zabezpečovalo Oddelenie strojného inžinierstva. Učebný plán bol štvorročný, štúdium bolo jednoprofilové. Konštrukčné predmety zabezpečoval Ústav stavby strojov. V rámci učebného plánu boli aj predmety Hydromechanika, Vodné motory a Čerpadlá tekutín. Výučbu zabezpečovali vo funkcii honorovaní docenti externisti Ing. Juraj Ferényi a Ing. Juraj Lendel.

K 1. 4. 1946 bol uznesením profesného zboru SVŠT zriadený na odbore strojného a elektrotechnického inžinierstva "Ústav I. Stavby strojov - vodné motory".

Na zriadení samostatného Ústavu vodných strojov sa rozhodujúcou mierou podieľal najmä Ing. Juraj Lendel, pracovník povereníctva techniky - externý prednášateľ Ústavu stavby strojov.

Prvým prednostom novovymenovaného Ústavu I. stavby strojov - vodné motory bol menovaný suplent Ing. Dr. tech. Alois Hebký, ktorý bol v roku 1947 menovaný prvým profesorom Ústavu vodných strojov. Hlavnou pedagogickou a vedeckovýskumnou náplňou Ústavu bola hydromechanika a hydraulické stroje (vodné turbíny a čerpadlá), spoločné pre celý Strojno - elektrotechnický odbor. Po roku 1950 sa v rámci samostatnej fakulty SVŠT premenováva Ústav vodných strojov na Katedra vodných strojov.

V roku 1951 sa zriaďuje špecializované štúdium Vodné stroje a zariadenia - jediné v Československu. Na katedru prichádza habil. Doc. Ing. Dr. Miroslav Nechleba, ktorý bol v roku 1952 menovaný profesorom a neskôr doktorom vied DrSc a členom korešpondentom ČSAV. Po odchode Prof. Hebkého sa stáva vedúcim katedry. V roku 1954 je ako prvý docent menovaný Ing. Juraj Lendel.

V roku 1950 sa mení názov katedry na Katedru vodných strojov, neskoršie Katedru hydraulických strojov a mechanizmov a Katedru hydraulických strojov a zariadení. Od roku 1990 nesie pracovisko názov: Katedra hydraulických strojov.
V roku 1960 sa ako organizačná zložka katedry zriaďuje Laboratórium vodných strojov, od roku 1965 Výskumné laboratórium vodných strojov. V roku 1980 sa na SVŠT rušia všetky výskumné laboratóriá ako samostatné zložky katedier a ich činnosť i pracovníci sa začleňujú do katedier. Neskoršie sa realizuje previazanie katedry a ZŤS Výskumný ústav hydraulických mechanizmov - VUHYM Dubnica nad Váhom do spoločného výskumného pracoviska Združené vedecko výskumné pracovisko hydraulických prvkov a systémov medzi Strojníckou fakultou SVŠT a ZŤS VUHYM, n. p. Dubnica nad Váhom, ktorého nositeľom bola Katedra hydraulických strojov a mechanizmov.
V roku 1984 dochádza k vnútornému členeniu na:

Po roku 1991 prebrala katedra zabezpečovanie výskumu v oblasti čerpacej techniky v Slovenskej republike. Zriadilo sa Združené vedecko-výskumné pracovisko medzi Strojníckou fakultov STU a SLOVPUMP Závadka nad Hronom.

Vývoj priestorového vybavenia katedry korešpondoval s vývojom priestorových podmienok Strojníckej fakulty SVŠT. Katedra sa samostatne angažovala pri zabezpečovaní provizórneho laboratória, no najmä samostatnej budovy katedry vo dvore na Vazovovej ul. 1/b. Od zriadenia Ústavu I. stavby strojov - vodné motory sídlili pracovníci ústavu v priestoroch bytovej jednotky spolu s ostatnými ústavmi.
Po dostavbe budovy SVŠT na Mýtnej ul. 36 (1947) dostal Ústav vodných strojov pridelené priestory na 3. poschodí (4 kancelárie). Súčasne pracovníci Ústavu pod vedením odb. asistenta Ing. J. Potočana svojpomocne vybudovali provizórne laboratórium v drevenej prístavbe. V roku 1951 dostala Katedra vodných strojov priestory v suteréne budovy na Mýtnej ul. 36, kde budovali dielne a laboratóriá.
Pod vedením Doc. Ing. J. Lendela sa podľa projektu Ing. J. Vilema zabezpečovala výstavba samostatnej dvojposchodovej budovy katedry vo dvore na Vazovovej ulici. Inštalácie výrobných a experimentálnych zariadení zabezpečovali svojpomocne pracovníci katedry pod vedením J. Donovala.

V rokoch 1962 až 1983 mala katedra aj dočasné priestory v budove Strojníckej fakulty SVŠT na Gottwaldovom námestí 17 (dnešné Námestie slobody), 3. poschodie. V roku 1983 dostala Katedra hydraulických strojov a mechanizmov pridelené priestory na Mýtnej 36, 3. poschodie kde sídli Oddelenie hydraulických mechanizmov.

 

Získavanie a výchova pracovníkov katedry vo všetkých kategóriách patrili vždy k rozhodujúcim úlohám katedry. Napriek mnohým ťažkostiam možno konštatovať, že sa darilo získať z externých, ale hlavne z vlastných zdrojov potrebný počet pracovníkov vo všetkých kategóriách. Za roky 1946 až 1996 pracovalo v trvalom pracovnom pomere spolu 80 pracovníkov. Z pracovníkov katedry boli piati v kategórii profesorov, jedenásť v kategórii docentov, jeden vedecký pracovník a dvadsaťšesť asistentov. Na katedre pôsobilo štyridsať pracovníkov ako vedeckí, technickí a administratívni zamestnanci.

Z pracovníkov katedry získali traja vedeckú hodnosť doktora vied, pätnásti získali titul kandidáta vied, dvaja pracovníci boli členovia Československej, resp. Slovenskej akadémie vied.

Z pracovníkov katedry pôsobil jeden vo funkcií prorektora SVŠT, jeden pracovník vo funkcii dekana Strojníckej fakulty a šiesti vo funkcii prodekanov Strojníckej fakulty SVŠT, resp. STU.

 

Pri zrode Ústavu I. stavby strojov - vodné motory pretrvávali obsah i forma pedagogického procesu v rokoch 1946 až 1950 z predchádzajúceho obdobia bez väčších zmien. Štúdium bolo štvorročné, jednoprofilové. Ústav tu zabezpečoval pre všetkých poslucháčov strojárskeho smeru predmety Hydromechanika a Vodné motory (turbíny a čerpadlá).
Pre školský rok 1950/51 sa zmenilo jednoprofilové štúdium na čiastočnú profiláciu v 4. ročníku. Ústav sa v energetickom smere podieľal na výučbe bez zvláštnych zmien oproti predchádzajúcim rokom.
V roku 1951/52 sa v nadväznosti na spoločné tri ročníky štúdia začína v 4. ročníku užšia špecializácia so zameraním na vodné motory. Vzhľadom na zrušenie Strojníckej fakulty VUT Brno prechádzajú niektorí študenti študovať na Strojnícku fakultu SVŠT Bratislava, a tak sa špecializované štúdium zamerané na vodné stroje realizuje ako celoštátne iba na Katedre vodných strojov SjF SVŠT v Bratislave.
V roku 1953/54 sa menia štorročné učebné plány na päť a polročné štúdium. Pretože sa čiastočne predĺžil učebný plán spoločného štúdia, nedošlo na študijnom odbore k podstatnejším zmenám ani po obsahovej, ani po formálnej stránke - zameranie bolo naďalej v hlavnej miere na vodné turbíny a vodné elektrárne, v menšej miere na čerpadlá.
Do pedagogického procesu v školskom roku 1960/61 nepriaznivo zasiahla tzv. revolučná prestavba štúdia. Pedagogického procesu katedry katedry v 4. a 5. ročníku sa zmeny dotýkali po obsahovej stránke pomerne málo a krátkodobo. Po formálnej stránke prebiehal pedagogický proces v 5. ročníku hlavne na závodoch. V rámci konštrukčných, projekčných a diplomových prác pracovali študenti v konštrukčných kanceláriách na závodoch pod vedením pracovníkov závodov.
Vzhľadom na potreby rozvoja výroby prvkov a zariadení vysokotlakej hydrauliky na Slovensku sa od školského roku 1962/63 učebný plán postupne doplňuje aj o odbor hydrostatické mechanizmy, zabezpečovaný do roku 1966 prevažne externistami.
V školskom roku 1970/71 dochádza na fakulte k úprave koncepcie učebného plánu - predmety základného štúdia sa dostávajú už do zimného semestra 4. ročníka a predmety užšieho zamerania sčasti do letného semestra 4. ročníka a do zimného semestra 5. ročníka. Štúdium trvá päť rokov vrátane diplomovej práce a jej obhajoby (vlastná výučba iba 9 semestrov). K obsahovej i formálnej úprave dochádza v školskom roku 1982/83, kedy sa zavádza 10. semester výučby. V piatom ročníku sa štúdium člení do dvoch užších zameraní na Hydraulické mechanizmy a Čerpacia technika. V akademickom roku 1991/92 sa rozširuje spoločný základ študijneho odboru pri zmenšenom rozsahu predmetov užšieho zamerania. V akademickom roku 1993/94 sa zavádza popri povinne absolvovaných predmetoch spoločného základu študijného odboru i užšieho zamerania v stanovenom rozsahu aj možnosť voľby ďalších predmetov podľa zamerania diplomovej práce, alebo budúceho zamestnania. Zameranie voliteľných predmetov je na oblasti:

V rokoch 1951-1996 promovalo spolu 823 absolventov, z toho 27 zahraničných, 71 žien a jedna absolventka In memoriam. Absolventi ukončili štúdium v  odboroch čerpacia technika (313 absolventov), hydraulické mechanizmy (292 absolventov), hydroenergetika (197 absolventov) a v iných odboroch hydraulických strojov (19 absolventov).

V rámci postgraduálneho štúdia zabezpečovala katedra hlavne oblasti hydrostatických mechanizmov a hydrostatických čerpadiel predovšetkým pre pracovníkov ZŤS.

 

Charakteristickým rysom vedeckovýskumnej činnosti od jej vzniku bolo riešenie problematiky hydraulických strojov a systémov s väzbou na potreby priemyselného zázemia a v priamej spolupráci s inými výskumnými pracoviskami a výrobnou sférou. Vedeckovýskumná činnosť katedry spočiatku bola viazaná na vedeckú výchovu nových vedeckých pracovníkov katedry a na laboratórne podmienky katedry. Snaha, ktorú sa podarilo postupne realizovať, bolo rozvinúť koncepciu na teoreticko - experimentálne metódy výskumu hydraulických strojov a systémov v laboratóriu i na postavených dielach.
Zameranie vedecko výskumnej činnosti bolo spočiatku na vodné turbíny a hydroenergetiku (1952) a neskoršie aj na hydrodynamické čerpadlá (1954) a systémy čerpacej techniky. Vzhľadom na potreby priemyselného zázemia sa začína aj vedeckovýskumné zameranie na hydrostatické prvky a systémy (1970).
Počas celého vedeckovýskumného pôsobenia katedry bola snaha o zameranie katedry s ohľadom na potreby praxe. Kvalitatívny a kvantitatívny rozvoj vedeckovýskumnej činnosti pozitívne ovplyvnil začiatok prevádzky samostatnej budovy laboratória na Vazovovej ulici (1960).
V oblasti hydroenergetiky výskumná činnosť začala krátko po zriadení katedry rozborovými prácami, najmä pre potreby slovenskej energetiky. Teoreticko-experimentálne práce v tejto oblati sa vykonávali už v laboratóriu na Mýtnej ulici (1957-1959) k problematike Kaplanovej turbíny v čerpadlovej prevádzke a neskoršie už v laboratóriu na Vazovovej ulici k problematike radiálnej jednosmernej čerpadlovej turbíny (1969). Výskum sa na katedre zameriaval hlavne na problematiku nízkospádových hydroenergetických diel, experimentálnych overení prúdových pomerov pred a za obežnými kolesami turbín. Mnoho výskumných prác sa vykonalo aj v problematike výskumu a vývoja turbín pre malé vodné elektrárne. Výskumnú činnosť katedry tvorila aj oblasť vykonávania garančných meraní na postavených vodných elektrárňach. Za hlavný vedecký prínos možno očakávať práce o regulácií vodných turbín a práce súvisiace s návrhom vodných elektrární. Prínosom je aj komplexný výskum priamoprúdových turbín, turbín pre malé vodné elektrárne.
Výskum hydrodynamických čerpadiel sa začal realizovať v roku 1954 v problematike vplyvu viskozity kvapaliny na charakteristiky radiálnych čerpadiel. V ďalšom období je výskum zameraný na problematiku pomerov v nasávacích nádržiach čerpacích staníc. Od roku 1962 sa cieľavedome a systematicky začína zameriavať na výskum prúdového procesu v radiálnych, diagonálnych a axiálnych čerpadlách. Získané výsledky slúžili k vypracovaniu výpočtových metód riešenia hydraulických tvarov čerpadiel. Rozbor prúdového procesu umožnil návrh nových koncepcií čerpadiel (patentovaných v bývalej ČSFR a v ôsmich ďalších štátoch) ako sú viacstupňové čerpadlá s axiálnym rozvádzačom, samonasávacie čerpadlá, viacstupňové čerpadlá s kanálovým rozvádzačom, čerpadlá z umelých hmôt a pod. Súčasne na katedre boli vyvinuté metódy riešenia systémov čerpacej techniky ako pri stacionárnych prevádzkových pomeroch tak aj pri nestacionárnych neizotermických podmienkach prúdenia kvapalín. Výsledkom činnosti oddelenia čerpacej techniky sú aj návrhy nekonvenčných hydraulických zariadení, ako napr. dekontaminačné zariadenie a marič energie pre jadrové elektrárne, chladiace zariadenia pre výrobu kovových skiel, prevzdušňovacie zariadenia pre čistiarne odpadových vôd a injektážne zariadenia pre stavebníctvo.
V oblasti hydrostatických mechanizmov po prvých prácach rozborového charakteru (1971) sa realizoval základný teoretický a experimentálny výskum na novovybudovaných experimentálnych zariadeniach. Práce boli zamerané na analýzu vnútorných procesov axiálnych hydrostatických prevodníkov, rýchlostných, tlakových a tepelných procesov v bezdotykových i kontaktných tesniacich uzloch. Významné práce boli vykonané najmä v problematike teoretickej i experimentálnej identifikácie hydrostatických systémov najmä v dynamických režimoch práce. Nové poznatky priniesli pracovníci v oblasti technickej termodynamickej diagnostiky systémov, ako aj podmienok využitia EKO kvapaliny v tejto oblasti. Pracovníci katedry zabezpečovali aj diagnostické meranie dynamiky hydraulických systémov plavebných komôr Vodného diela Gabčíkovo, ako aj správanie sa terajších, no najmä novovyvíjaných zemných strojov. Za vedecké prínosy možno považovať najmä rozpracovanie metód modelovania a identifikácie dynamického režimu hydrostatickch systémov, ako aj prínos k problematike termodynamickej metódy technickej diagnostiky.

Pracovníci katedry počas uplynulého obdobia vypracovali 281 výskumných správ, toho 87 z oblasti čerpacej techniky, 81 z oblasti hydroenergetiky, 65 správ z oblasti hydrostatických mechanizmov, 26 z oblasti armatúr a 22 správ z iných oblastí. Ako výsledky vedeckovýskumnej činnosti získali pracovníci katedry spolu 34 osvedčení o vynálezoch, resp. patentoch, z nich 8 aj v zahraničí.

 

Vedecká výchova začala na katedre v roku 1951, hneď po uzákonení organizácie vedeckej výchovy v Československu. Prví vedeckí ašpiranti (CSc) boli interní ašpiranti, ktorí prišli z VUT Brno (Noskievič, Varcop) a interný ašpirant katedry (Paciga). Popri zabezpečovaní vedeckej výchovy vlastných pracovníkov v internej i externej ašpirantúre sa v roku 1963 začína aj výchova externých ašpirantov z iných vysokých škôl, výskumných ústavov a aj z priemyslu.
Katedra bola školiacim pracoviskom vo vedných odboroch Termomechanika a mechanika tekutín a Energetické stroje a zariadenia a Hydraulické stroje a zariadenia. Po reorganizácii vedeckej výchovy je katedra školiacim pracoviskom doktorandského štúdia v odbore Energetické stroje a zariadenia - zameranie Hydraulické stroje a zariadenia.
Katedra pôsobila úspešne aj v rámci Študentskej vedeckej odbornej činnosti, resp. Študentskej vedeckej konferencie. Práce študentov katedry získali v rámci fakulty, ale aj v celorepublikových súťažiach viacero popredných ocenení.
Na katedre pôsobilo spolu osem školiteľov. V priebehu rokov 1956-96 boli obhájené dve doktorské dizertačné práce (DrSc) a tridsaťštyri kandidátskych dizertačných prác PhD (CSc).