Dňa 29. septembra 2017 bolo v posluchárni S4 Strojníckej fakulty STU v Bratislave opätovne promovaných 80 strojných inžinierov. Prvýkrát si preberali svoje diplomy v tej istej budove pred 50 rokmi, 9. decembra 1967. Re-promočná ceremónia v posluchárni S4 kopírovala oficiálny promočný scenár STU so všetkou dôstojnosťou. K slávnostnej atmosfére prispela dôkladná príprava zo strany organizátorov, disciplinované správanie sa rozochvených seniorov a účinkovanie ochotných členov promočného zboru v zložení prorektor STU prof. Oliver Moravčík, dekan SjF STU prof. Ľubomír Šooš a prodekan SjF STU prof. František Urban.
9. decembra 1967 si v Aule Maxima STU preberalo diplom spolu 250 inžinierov strojného inžinierstva v 7 špecializáciách denného štúdia. Ak berieme do úvahy vek účastníkov absolventského stretnutia, nepriaznivý zdravotný stav viacerých z nich, pochopiteľné medzery v úplnosti adresára i iné faktory, účasť na stretnutí bola nad očakávanie vysoká. Nestretli sa však spoločne od roku 1967 po prvýkrát. Naopak, bolo to už desiate, tentokrát jubilejné stretnutie, uskutočňované v pravidelných päťročných intervaloch.
Štúdium v septembri 1962 na vtedajšej Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave začalo približne 500 študentov. Polovica z nich neukončila štúdium, predovšetkým zo študijných dôvodov. Štúdium bolo považované za jedno z najnáročnejších v Československu a viacerí študenti v priebehu štúdia prestupovali na iné vysoké školy, mnohokrát i humanitné odbory, s očakávaním ľahšej perspektívy získania vysokoškolského diplomu.
Organizácia štúdia niesla i pred 50 rokmi typické prvky dodnes zásadne nereformovaných foriem vysokoškolského vzdelávania na Slovensku, ale predsa s mnohými porovnávacími odlišnosťami. Dĺžka štúdia bola 11 semestrov, posledný skrátený semester bol venovaný iba diplomovej práci. V prvom ročníku poslucháči v Bratislave a na detašovaných pracoviskách v Dubnici nad Váhom a vtedajšom Gottwaldove striedavo každý druhý týždeň navštevovali prednášky a cvičenia a praxovali v strojárskych podnikoch. Na štúdium bolo prijatých približne desať českých študentov, väčšie skupiny kubánskych, vietnamských a bulharských študentov a viacero ďalších zahraničných študentov, predovšetkým z rozvojových krajín Afriky a Ázie.
Výučba v druhom ročníku začala už v dnešných priestoroch modernej, architektonicky vydarenej budovy na Námestí slobody a rovnako v takzvanom technologickom pavilóne na Pionierskej ulici. Týždenný počet kontaktných hodín bol okolo 35 hodín, viaceré konštrukčné i laboratórne cvičenia mali rozsah 4 až 6 hodín. Vyučovalo sa i v sobotu. Vzhľadom na neexistenciu počítačovej podpory mali študenti ďalej veľa práce s projektami a vyhodnocovaním cvičení. Prednášali nám uznávaní a rešpektovaní učitelia so zvučnými menami, napr. akademik Čabelka, akademik Gonda, prof. Kováč, prof. Puchner, prof. Garaj, prof. Ivan, prof. Škrabák, prof. Škrabal a ďalší. Súčasťou študijného programu boli i predmety Dejiny KSČ, Politická ekonómia, Vedecký socializmus, ale i moderné disciplíny ako napríklad Atómová fyzika, Fyzika kovov a ďalšie. V organizácii štúdia, napríklad v termínoch skúšok, hral veľkú rolu krúžok - pracovná skupina. Podmienkou pre zápis do nasledujúceho ročníka štúdia bolo absolvovanie všetkých skúšok predmetov predchádzajúceho ročníka.
Študenti mali relatívne dobré podmienky na športovanie a kultúrne využitie, predovšetkým na internáte Mladá garda. Hlavne v druhej polovici šesťdesiatych rokov, v období liberalizácie rigidného komunistického režimu. Aktivizovala sa mimoškolská študentská činnosť, vznikali skvelé záujmové krúžky a skupiny, populárnymi sa stali internátne študentské rozhlasy, na čajoch hrali najlepšie slovenské big-beatové kapely, množstvo študentov využívalo bohatú činnosť Centrálneho vysokoškolského klubu a strojári budovali klub STEPS. Významnú úlohu v študentskom hnutí začal zohrávať progresívny Vysokoškolský výbor SZM a spolupracujúce fakultné výbory. Svoju činnosť začal úspešne rozvíjať bratislavský študentský podnik služieb ESO. Študenti na Strojníckej fakulte STU sa už v roku 1965 stali členmi medzinárodnej organizácie ASTA. Počas prázdnin v rokoch 1965 až 1967 praxovali vo významných zahraničných podnikoch, predovšetkým v Nemeckej spolkovej republike, desiatky strojárov z STU. Partnerskou organizáciou Študentského výboru SjF SVŠT sa medzi inými stala už v roku 1965 študentská organizácia na TH Darmstadt.
Všetci absolventi štúdia sa zamestnali už v januári alebo februári 1968. Inak to ani nebolo možné, v opačnom prípade by sa stali príživníkmi spoločnosti. Mnohí svoju kariéru začali ešte v pracovných pozíciách, získaných na základe systému „umiestneniek“, t .j. v systéme štátom kontrolovanej politiky zamestnanosti. Na druhej strane to znamenalo, že začali pracovať predovšetkým vo funkciách, pre ktoré získali kvalifikáciu. Dvanásti z jubilujúcich absolventov pôsobili na vysokej škole, z nich osem získalo titul riadneho profesora alebo docenta. Ďalší sa uplatnili v ústavoch SAV alebo v iných významných vedecko-výskumných organizáciách i v rôznych funkciách na ministerstvách ČSR a SR. Gro z nich však celý život, počas existencie bývalého i dnešného politického systému, vykonávalo inžiniersku a riadiacu činnosť v prospech rozvoja slovenského strojárskeho priemyslu. Boli a sú hrdí na svoju profesiu.
V závere re-promočnej ceremónie zástupca absolventov v ďakovnom príhovore promočnému zboru vyslovil slová: „Nezabúdame na svoju školu, snažíme sa ju vytrvalo propagovať a šíriť jej dobré meno. Sme jedna rodina. Daj Boh šťastia univerzite.“
Peter Kostka
absolvent štúdia na SjF SVŠT v r.1967
