Dňa 1. novembra 2022 sa dožila vzácneho životného jubilea 90 rokov významná postava slovenskej matematickej vedy, dlhoročný vysokoškolský pedagóg, doma i v zahraničí uznávaný matematik Doc. RNDr. Imrich Abrhan, CSc. Veľkú väčšinu svojho aktívneho profesijného života spojil so Strojníckou fakultou Slovenskej vysokej školy technickej (dnes Slovenská technická univerzita) v Bratislave. Na Katedre matematiky a deskriptívnej geometrie pôsobil štyri desaťročia a počas tohto obdobia prednášal matematiku tisíckam študentov. Jeho výskumnou oblasťou bola najmä algebraická téoria pologrúp a unárne algebry. Vedecké práce Imricha Abrhana boli citované i na zahraničných vedeckých podujatiach a v prestížnych vedeckých časopisoch. Životný príbeh Imricha Abrhana je preto príbehom chudobného chlapca, ktorý sa mal pôvodne stať obuvníckym učňom, avšak nakoniec skončil na akademických a vedeckých fórach.
Imrich Abrhan sa narodil 1. novembra 1932 v obci Vlkas (v tom čase Valkáz), nachádzajúcej sa medzi Vrábľami a Šuranmi, do rodiny Jána Abrhana a Márie, rodenej Tinákovej. V rokoch 1939-1947 navštevoval ľudovú školu vo Vlkase, následne pokračoval ďalšie tri roky na meštianke v Huli, a nakoniec maturoval na gymnáziu v Nových Zámkoch. Nebyť ale správcu ľudovej školy, zrejme by sa stal obuvníckym učňom, ako si to predstavoval jeho otec. Našťastie sa tak nestalo a z Nových Zámkov už viedla jeho cesta na Vysokú školu pedagogickú do Bratislavy, odbor matematika-fyzika. V matematike totiž vynikal od malička a neustále niečo počítal. Deti a mládežníci z rodnej obce pred ním zväčša utekali, lebo vedeli, že ich bude trápiť najrôznejšími matematickými príkladmi a úlohami.
Vysokú školu absolvoval v roku 1957 a po jej skončení učil tri roky na strednej škole v bratislavských Krasňanoch. V roku 1960 nastúpil ako odborný asistent na Katedru matematiky Elektrotechnickej fakulty a o rok neskôr už na celý ďalší profesijný život zakotvil na Strojníckej fakulte SVŠT. Vedeckej a pedagogickej práci sa venoval naplno a v roku 1965 napísal prácu, ktorej výsledky boli citované na Medzinárodnom kongrese matematikov v Moskve. Okrem toho v rovnakom čase prednášal aj na podnikovom inštitúte pri Slovenských lodeniciach v Komárne a vyučoval tiež diaľkových študentov, a to konkrétne v Dubnici nad Váhom, vo Zvolene, Martine či vo vtedajšom Gottwaldove (dnešný Zlín).
O pár rokov neskôr inicioval Imrich Abrhan vypracovanie skrípt pod názvom Riešené príklady a návody na riešenie príkladov z matematiky. Táto práca mala uľahčiť študentom prechod zo strednej na vysokú školu, zjednotiť vedomosti z matematiky u študentov prvého ročníka a celkovo rozšíriť záujem o matematiku. Na týchto príkladoch pracoval počas letných prázdnin a ,,svojou iniciatívou sa najviac pričinil, že tento kolektívny záväzok sa realizoval, a u študentov sa stretol s priaznivým prijatím, čo sa nakoniec ukázalo aj pri skúškach.“ V tomto smere išlo o modernizáciu metód výučby matematiky na vysokých školách. Na začiatku 70. rokov mal publikovaných viacero pôvodných vedeckých prác v Matematickom časopise SAV a bol spoluriešiteľom štátnej vedecko-výskumnej úlohy z algebraickej teórie pologrúp. Taktiež pracoval ako spoluriešiteľ fakultnej vedecko-výskumnej úlohy Reprezentácia pologrúp a ,,iba jeho práce boli riešením tejto fakultnej úlohy.“
Ďalej prednášal na letnej škole z algebry a pologrúp, kde predniesol prednášku O maximálnych /H,T/ ideáloch v pologrupách a na seminári z algebraickej teórie pologrúp referoval o svojich najnovších výskumoch v /H,T/ systémoch. ,,Výsledky jeho posledných prác úzko súvisia s teóriou automatov“, píše sa v hodnotení vedúceho Katedry matematiky a deskriptívnej geometrie z júna 1972. Imrich Abrhan pôsobil tiež ako člen pracovnej skupiny pre vypracovanie učebných osnov a učebných plánov a harmonogramov ,,Základy matematiky“. Bol dlhoročným členom matematickej sekcie Jednoty slovenských matematikov a fyzikov SAV.
V júni 1974 odovzdal a 10. júla 1975 úspešne obhájil kandidátsku dizertačnú prácu na tému O podalgebrách v unárnych algebrách. Školiteľom bol akademik Štefan Schwarz, ktorý prácu ,,jednoznačne“ odporúčal k obhajobe. Práce Imricha Abrhana citoval aj známy maďarský matematik Andor Ferenc Szász vo svojej, po nemecky, vydanej monografii Radikale der Ringe. ,,Vedecká príprava nie je pre neho iba prostriedkom na dosiahnutie vedecko-pedagogických hodností, ale aj vnútornou potrebou“, konštatovalo sa v ďalšom hodnotení. V roku 1976 odovzdal Imrich Abrhan habilitačnú prácu O J-podalgebrách v unárnych algebrách a o J-ideáloch v grupoidoch a v roku 1980 mu bol udelený titul docent.
V druhej polovici 80. rokov mal už Imrich Abrhan na svojom konte vyše desať publikovaných pôvodných vedeckých prác. Jeho práce boli v tom čase publikované a citované v periodikách svetového významu, napríklad v American Mathematical Reviews. Na domácej vedeckej scéne pravidelne publikoval v časopisoch Mathematica Slovaca a Mathematica Bohemica. Jedným z jeho významných výsledkov je isté zovšeobecnenie lokálnej Eulerovej-Fermatovej vety.
Nikdy si nepotrpel na akademické a vedecké tituly, o čom svedčí aj fakt, že napriek tomu, že hravo spĺňal všetky požadované kritériá, nikdy nepodal žiadosť o profesúru ani veľký doktorát. Dokonca ho 2. novembra 1990 vyzval dekan fakulty Ladislav Javorčík k predloženiu všetkých potrebných dokladov, aby ,,mohlo začať konanie spojené s návrhom na Vaše vymenovanie za profesora.“ Imrich Abrhan dnes úprimne uznáva, že to bola z jeho strany veľká chyba.
Na Strojníckej fakulte pôsobil do roku 2001, kedy definitívne odišiel do dôchodku. Naďalej však spolupracoval s fakultou a hlavne s Ústavom matematiky a fyziky Strojníckej fakulty STU. Po odchode na dôchodok sa začal venovať ďalšej svojej láske, a to maľovaniu. Vytvoril stovky obrazov, z ktorých mnohé zobrazujú jeho rodnú obec a jej obyvateľov.
Keď sa v roku 1997 dožil 65 narodenín, napísala pri tejto príležitosti jeho kolegyňa z fakulty, Elena Zbuňáková, o ňom básničku. Píše sa v nej, že ,,nie je žiadna veľká rana dosiahnuť vek osem na druhú plus jedna.“ My môžeme konštatovať, že pán docent sa dožil aj ďalšieho krásneho životného jubilea, ktoré sa rovná hodnote deväť na druhú plus deväť. Želáme mu, aby naďalej pokračoval v nastúpenom trende a aby mu raz, pri počítaní rovníc svojho veku, vyšlo číslo desať na druhú!
PhDr. Tomáš Černák, PhD.
